„V Evropské unii se ročně vyhodí 90 miliónů tun potravin, což je 180 kilogramů na obyvatele za rok.“ Toto sa píše v tlačovej správe vydanej ministerstvom poľnohospodárstva. Sme frajeri, pretože sa na tomto spriemerovanom výsledku podieľame najvyššou cifrou.
Najčastejším dôvodom je, že sa jedlo jednoducho pokazí, a preto putuje do koša. Vyhadzujú sa ale aj rôzne odkrojky alebo jedlo, ktoré sa uvarí, ale nestihne dojesť.
„V roce 2014 byli Češi vyhlášeni největšími plýtvači potravin v Evropě. A pozor, ani ne tak vinou hypermarketů, ale domácností, jednotlivců. Plnou třetinu jídla, co nakoupí, tak české domácnosti vyhodí,“ hovorí Věra Doušová predsedníčka Potravinovej banky Praha.
Výskumy podľa nej už tri roky po sebe ukázali, že najväčšími plytvačmi sú mladí ľudia od 18 do 25 rokov. „Nejméně plýtvají důchodci, neboť zřejmě počítají každou korunu. Protože mladí lidé jsou současně největšími ekology, třídiči odpadu a bojovníky za čistou planetu, tak si myslíme, že jim patrně nesepnula souvislost mezi plýtváním potravinami a zátěží na životní prostředí,“ pozastavuje sa nad týmto paradoxom predsedníčka Potravinovej banky Praha.
Dôvody plytvania jedlom
Pihovatý banán, jablko tak nejako divne šišaté, mrkva krivá, malá, dvojnohá alebo málo oranžová… Ešte na poli a najneskôr v supermarkete, pre ktorý boli určené, sa tieto potraviny zničia. Zaorajú, skompostujú alebo rovno vyhodia. Nie preto, že by sa nedali jesť.
Chutia rovnako ako ich vymodelovaní „kolegovia“. Len nie sú dosť pekné. Krása totiž predáva, čo vie každý dobrý marketér. A netýka sa to len ľudí, úplne rovnako táto poučka platí aj pre potraviny. Stačí malá odchýlka od normálu, aby ich spotrebiteľ odmietol – alebo to aspoň tvrdia obchodné reťazce, a preto také potraviny na svoje pulty radšej ani nepúšťajú.
Že veľké množstvo produktov skončí v odpadkovom koši ešte skôr, než sa vôbec dostanú k zákazníkovi, je však len menšia časť problému. Rovnakou mierou sa o plytvaní jedlom zasadzujeme my, spotrebitelia. Zvykli sme si na nekonečný výber, reťazce tak od všetkého objednávajú radšej trochu viac (len aby nechýbalo!) a svoje pulty plnia na prasknutie až do neskorých zatváracích hodín. Akonáhle má však tovar nepatrne porušený obal alebo sa blíži doba jeho spotreby, už ho – logicky – nechceme.
